Game of Thrones Board Game, časť 2

Upozornenie: toto je druhá časť článku o Game of Thrones Board Game. Ak ste nečítali tú prvú, môžete ju násť TU.

Veľa rodov, málo miesta

Minule sme sa pozreli na mechaniky, teraz to bude zaujímavejšie a priblížime si, ako vyzerá samotná hra. Game of Thrones je trochu komplikovaná doskovka, ale pri troške snahy sa dá v pohode naučiť dobre hrať, a tie slzy a bezmocnosť v očiach vašich priateľov za tú snahu stoja. Prejdime si trochu priebeh hry.

V prvom a druhom kole majú všetky rody okolo seba dosť voľného priestoru na to, aby uchmatli každý kus voľnej hliny, ktorý vidia. Najneskôr potom však začne byť tesno. Konfrontácia je nevyhnutná, túto hru nevyhráte tak, že sa zakopete a budete čakať. Úvodná agresia vám ale môže získať výhody, napríklad Greyjoy je hneď na začiatku vo vhodnej pozícii na to, aby rozflákal lode Lannisterov. Niekedy je však príliš veľký úspech na začiatku paradoxne nebezpečný – ostatné rody sa môžu zľaknúť a spojiť sa proti vám. A to teda nechcete.

Hra je stavaná tak, že nikdy nemáte dosť armád na pokrytie všetkých frontov. Ak hráte za Starkov a pustíte sa na východe do súperenia o námornú prevahu s Baratheonom, nevyhnutne sa odkrývate na západe. A všetci vieme, čo sa stane, keď Greyjoy vidí niekoho nechránený chrbát. Podobné je to so všetkými rodmi – akonáhle sa pustíte do expanzie, riskujete, že niekto využije situáciu a vpadne vám do tyla.

Storm of Swords - hracia plocha
Storm of Swords – hracia plocha

Dohody a zrady

Diplomacia je teda veľmi dôležitá. Ak chcete úspešne viesť vojnu, musíte mať aspoň jednu stranu krytú. Keďže sa to, ako bolo spomenuté, vďaka geografii nedá, musíte sa kryť dohodami. Dohoda o neútočení, o prímerí, dokonca o podpore v prípade útoku na tretiu stranu – o tomto všetko budete vyjednávať. Ako sa vo svete Westerosu ale dá čakať, dohody sú ústne a nevynútiteľné – a často sú uzatvárané s úmyslom porušiť ju hneď, ako sa bude dať. Niekedy sa tak dostanete do situácie, keď vaša menšia armáda zaútočí na väčšiu a sľúbená podpora proste nepríde. Hups. (Týmto srdečne pozdravujem Jána Zápoľského, veľkého estéta, ktorý sa tak kochal krásnym výhľadom na bitku pri Moháči, že sa jednoducho „zabudol“ do nej zapojiť.)

S tým sa spája aj najväčšia slabina hry – samotní hráči. Na to, aby ste si dobre zahrali, totiž potrebujete, aby všetci striehli na každého, vnímali, kto je práve najbližšie k víťazstvu a konali podľa toho. Ak totiž dva rody uzavrú stabilnú alianciu, ostatní sa musia tomuto mocenskému posunu prispôsobiť. Alianacia Lannistra a Greyjoya znamená, že Stark a Tyrell budú takmer určite napadnutí. Ak v tejto situácii Baratheon zaútočí na Starka z druhej strany, môže si síce uchmatnúť nejaké územie, ale Lannister a Greyjoy zo situácie vyťažia oveľa viac. Keď potom bude chcieť zastaviť niektorého z členov tejto aliancie, možno sa už nebude mať s kým spojiť. Využiť situáciu a uchmatnúť si územie od menej šťastného hráča je v poriadku, ale stále treba vnímať celkovú situáciu a zvážiť, či náhodou nie je lepšie prestať kopať do (budúcej) mŕtvoly a radšej jej vo vlastnom záujme pomôcť proti útočníkovi.

Storm of Swords - karty spojencov
Storm of Swords – karty spojencov

Hráč – najväčší nepriateľ?

Jeden takýto tvrdohlavý alebo nepozorný hráč dokáže celkom slušne zhumpľovať hru. Pri hre za Lannistrov som zažil, že hráč za Greyjoya si ma vybral za svoju nemesis a nedalo sa ním pohnúť. Takmer celú hru naše armády sedeli zaseknuté do seba, pričom ani jedna strana nedokázala získať trvalú výhodu. Všetky moje snahy o uzavretie prímeria boli vytrvalo odmietané, a tak kým ostatni hrali, my sme viac menej vydávali tie isté rozkazy, ktoré neviedli nikde. Nakoniec  hru ukončila hráčka Tyrellov, ktorej armáda naše zakliesnené vojská proste obišla a dobytím Winterfellu získala víťazný siedmy hrad. Ak trochu poznáte geografiu Westerosu, uznáte, že to bol husársky kúsok[1].

Najväčším nepriateľom dobrej hry sú teda samotní hráči. Ak však hráte s ľuďmi, ktorí vedia, čo robia, dočkáte sa intenzívnej hry plnej neočakávaných zvratov, zrady a tesných bitiek. Presne toho, čo chcete, ak ste fanúšikmi Martinovho diela. Hráči sa však zvyknú rýchlo oťukať a naivita a altruizmus ich rýchlo prejde, aj keby vám teda prvá hra nevyšla podľa očakávaní, druhá už bude oveľa lepšia. Po viacerých hrách sa mi stalo, že stačil jeden pohľad a kývnutie hlavy s protihráčkou a vojaci, ktorí sa minulé kolo chceli pozabíjať, zrazu bojovali bok po boku proti väčšej hrozbe. Samozrejme, v poslednom kole ma zradila a zaútočila do nechráneného tyla, ale úprimne, v tom bode by som bol sklamaný, ak by to nespravila.

Storm of Swords - karty hrdinov
Storm of Swords – karty hrdinov

Rozšírenie Storm of Swords

Toto rozšírenie môže byť zaujímavé aj pre tých z vás, ktorí vlastnia druhú edíciu tejto hry, pretože obsahuje množsto vecí, ktoré v druhej edícii proste nie sú. Ide o veci, ktoré podstatne menia hru. Čaká vás úplne nová mapa. Počet hráčov sa znížil z piatich na štyroch, čo však môže byť výhoda, ak máte zaneprázdnených priateľov. Zmizli loďky, ale pribudli hrdinovia, menšie rody, ktorých vernosť si môžete získať a počasie.

Hrdinovia sú asi najväčšou zmenou. Vaše (ne)obľúbené postavy teraz behajú po mape, vedú armády, môžu byť zajatí a následne popravení. Nikdy nezabudnem, ako som za Lannistrov vydieral Baratheona, aby mi pomohol odraziť inváziu Greyjoyov. V predchádzajúcej bitke som totiž zajal Stannisa. Po tom, čo sme spolu Greyjoyov na hlavu porazili, som trošku neochotne prepustil Stannisa na slobodu. Česť a tak. Kolo na to Stannisa zajali Starkovia a hneď ho aj popravili. Jeden nepriateľ odrazený, druhý stratil silnú postavu a ja mám čisté ruky. Krása.

Čo sa týka počasia, to má vplyv na vodnatosť riek. Niektoré brody sú totiž za zlého počasia nepriechodné. Počasie sa nemení neustále, nie je v tom chaos, ale dosť na to, aby ste si ním nemohli byť stopercentne istí. Vlákať armádu Greyjoyov do slepej uličky, ktorá ešte pred chvíľou nebola slepá, a potom ich zvalcovať rytiermi, je dobrý pocit. Mali by ste to niekedy vyskúšať, uľaví sa vám.

Rozšírenie prináša zvýšenú komplexitu hry, odporúčam ho teda skôr hráčom, ktorí už majú s touto hrou skúsenosti. Ak sa vám však páči základná hra, bude sa vám páčiť aj rozšírenie. Viac armád, viac intríg, viac popráv. Doslova cítite smrad slumov v King’s Landing.

Storm of Swords - karty taktiky
Storm of Swords – karty taktiky

 

Ako dodať grády

 

 

Na záver odporúčam pridať jeden prvok, ktorý umocní zážitok z hry (nielen tejto, hociktorej) – roleplaying. Môžete za obrátiť na bieleho hráča a opýtať sa: „Podporíš ma, keď zaútočím na čiernych?“. Je to úplne správne. Ale tiež sa na neho môžete obrátiť takto: „Lord Stark, viem, že naše rody neboli vždy najlepší priatelia, avšak domnievam sa, že nastal čas zabudnúť na staré spory. Naša armáda v Casterly Rock je pripravená zmiesť Greyjoyskú pliagu späť do mora, jediné čo potrebujeme, je podpora vašej flotily. Spojíme svoje sily?“ Biely hráč vám môže lakonicky odpovedať „strč sa“. Alebo môže povedať: „Lord Greyjoy je náš oddaný spojenec a nikdy nevytiahenme do boja proti nemu. Áno, minulé kolo sme síce ešte proti sebe bojovali, ale uvedomili sme si, že je v našom spoločno záujme spojiť sa proti skutočnej hrozbe, a tou ste vy, Lord Lannister!“

Čo poviete, čo znie lepšie?

 

Autor: Jozef Frajkor

[1] Za tento pojem mimochodom vďačíme uhorskému veliteľovi slovenského pôvodu, poľnému maršálovi Andrejovi Hadikovi. Počas Sedemročnej vojny sa mu nečakaným útokom podarilo iba s 3500 mužmi obsadiť Berlín, pričom stratil – pozor- desať vojakov. Husársky kúsok. https://sk.wikipedia.org/wiki/Andrej_Hadik

Pridaj komentár